shodan

Už polhodinu googlim, no jediné, čo som zistila je, že ten seriál sa volal Eva Blond - Wie das Leben so spielt.
Škoda. Bolo to asi minulý týždeň. Okolo obeda, keď sa snažím ukradnúť si kúsok izby konečne pre seba, občas natrafím na podivné alebo zaujímavé snímky.
Tu som zastihla koniec. Viem, že to už chodilo, a určite zase bude.
Jedným okom som čumela do počítača a druhým takmer nevnímala televízor. No koniec bol pekný.
Pohovali ju zaživa. Tri psychopatky ju nadrogobali, potom ju zahádzali kopou hliny a nechali ju tam. Mala nejaké problémy s manželom, tuším sa chceli rozviesť.
On prišiel a vyhrabal ju. Bezmocne ňou triasol, až kým nezačala vykašliavať tú hlinu.
Predstavila som si, ako niekto pochová zaživa mňa, a M. príde a romanticky ma zachráni.
Vlastne dostala som sa len k tomu ako ma pochovajú zaživa. M. nepríde. Pravdepodobne bude v Taiwane agitovať za svetový mier.

Bolo to dojemné, asi mi aj slza vyhŕkla.
Objali sa, pobozkali, a bol koniec. Čo by som si fakt želala vedieť, je ten jej koment, ktorý mala na konci. Niečo v zmysle, ako ju jej manžel serie, aký je ignorant, no a keď si už myslí, že je koniec, príde a zachráni ju. Doslova.

----

No a o tom to je. Sú chvíle, kedy mám chuť otrieskať mu o hlavu jeho klávesnicu, chvíle, kedy si už naozaj neviem rady ako mu vysvetliť tú najprimitívnejšiu vec na svete. Niekedy prezmenu nechápem ja, ako je niekto schopný urobiť takú blbosť ako dokáže on, neznášam keď ma "prekvapí" tým, že mi povie, že ma prekvapí....
No on neskôr príde, premení sa na tú najbezbrannejšiu a najdobrosrdečnejšiu bytosť, a ja proste nemám srdce zdrbať ho za niečo, čo vlastne v tom momente už ani poriadne nedáva zmysel a stáva sa irelevantným...